|
Charakteristika virtuálnej univerzity |
|
Virtuálna univerzita sa dá charakterizovať ako univerzálny vzdelávací portál, ktorý poskytuje vzdelávanie pomocou informačno-komunikačných technológií prostredníctvom Internetu. Informačno-komunikačné technológie umožňujú realizovať vzdelávanie bez geografických obmedzení a v rozmanitých formách. Hlavný kritériom všetkých aplikácií je vytvorenie interaktívneho, používateľsky prívetivého prostredia pre sprostredkovanie vzdelávacieho obsahu [16].
Charakteristika „virtuálnej univerzity“ sa skladá z dvoch oblastí, prvá je spojená s hľadiskom organizačného zabezpečenia celého chodu univerzity a druhá je spojená s hľadiskom poskytovania a formy vzdelávania prostredníctvom Internetu [17]. |
|
Metódy virtuálnej výučby |
|
Výhody virtuálnej univerzity |
|
Metódy výučby sú podobné ako v e-learningovom vzdelávaní - Computer Based Training, Web-Based Training a dištančnom vzdelávaní. Vo výučbe sa využívajú textové dokumenty, hypertextové programy, video, audio a multimediálne programy [17]. |
|
Štúdium na virtuálnej univerzite |
|
Štúdium na virtuálnej univerzite je odlišné od štúdia v „klasickej – kamennej“ univerzite. Univerzita nemá budovy, kempus, učebne, študenti študujú cez Internet. Vo väčšine prípadov stačí počítač a pripojenie k Internetu, prostredníctvom ktorého študenti študujú na virtuálnej univerzite, navštevujú prednášky, robia testy, kladú pedagógom otázky, komunikujú s pedagógmi aj s administratívnym personálom univerzity.
Organizácia výučby na rôznych virtuálnych univerzitách sa líši, niektoré nechávajú dosť veľkú voľnosť študentom, ktorí študujú, podľa svojho zváženia a možností. Väčšina univerzít však preferuje organizáciu výučby, tak ako tradičné univerzity. Podľa typu štúdia, štúdium v akademickom roku je rozdelené na semestre, jednotlivé predmety sa vyučujú v týždňových intervaloch, študenti dostávajú domáce úlohy. Ako príklad môže slúžiť master program Virtual Global University Master of Business Informatics, ktorý trvá štyri semestre [17]. |
|
Štúdium na virtuálnej univerzite je určené predovšetkým pre študentov, ktorí sa zaujímajú o modernú techniku a technológie. Väčšina programov virtuálnych univerzít je zameraná na inžinierske oblasti a vedu. Programy sú vhodné pre flexibilných študentov, ktorí môžu študovať hocikde a hocikedy. Je výhodné aj pre pracujúcich študentov, ktorí môžu študovať po večeroch alebo cez víkendy.
V súvislosti s predpokladanou úsporou nákladov na štúdium na virtuálnej univerzite, počiatočné očakávania sa nenaplnili. Neodhadli sa predovšetkým náklady spojené s prípravou virtuálnych študijných programov [17]. |
|
Rozvoj virtuálnych univerzít |
|
Po masovom rozšírení Internetu koncom 90. rokov, veľké očakávania boli spojené aj s oblasťou vysokoškolského vzdelávania. S rozvojom Internetu začali s veľkým nadšením vznikať prvé virtuálne univerzity [18].
Zavádzanie informačno-komunikačných technológií do vzdelávania a rozvoj e-learningového vzdelávania boli jednými z priorít Európskej únie vyhlásených v Lisabonskej stratégii v roku 2000. Veľmi významnou bola iniciatíva Európskej únie eEurópa - Informačná spoločnosť pre všetkých, ktorá podporovala aj vznik virtuálnych univerzít. V tomto období, na základe národných iniciatív, vznikli UK e-univerzita, Digitálna univerzita v Holandsku, Bavorská Virtuálna univerzita, Fínska Virtuálna univerzita a Net University vo Švédsku. Hoci tieto univerzity vznikli s podporou vlád a bolo do nich investované obrovské množstvo finančných prostriedkov, niektoré neboli úspešné. Projekt UK e-univerzity, celosvetovej virtuálnej univerzity vytvorený podľa vzoru OPEN univerzity vo Veľkej Británii bol sklamaním a činnosť univerzity bola po piatich rokoch ukončená. Na vzdelávacom trhu sa udržali len také univerzity, ktoré sa zamerali na úzko vymedzený trh vzdelávania. Aj napriek obrovským investíciám, rozvoj „virtuálnych univerzít“ nenapredoval tak rýchlo ako sa predpokladalo [19].
Zaujímavé informácie priniesla správa Európskej komisie „Virtual Models of European Universities“, ktorá analyzovala súčasnú situáciu aj budúce zámery univerzít vo využívaní informačno-komunikačných technológií vo svojej činnosti a zhodla sa so závermi správ OECD. Podľa správy OECD, z roku 2001, úspech e-lerningového vzdelávania bude závisieť od pedagogického rozvoja a včlenenia technológií do predchádzajúcich skúseností študentov. Ďalšia správa OECD z roku 2005 konštatovala, že hoci informačno-komunikačné technológie vstúpili do univerzitného vzdelávania, dopad na pedagogický základ výučby nebol veľký.
Z týchto dôvodov sa veľké nádeje vkladajú do takzvaného hybridného vzdelávania, kedy klasické univerzity zavádzajú informačno-komunikačné technológie do výučby a prechádzajú na e-learningové formy vzdelávania a kombinujú ich s klasickými formami [18]. |
|
Niektoré virtuálne univerzity |
|
© Tento projekt vznikol ako školské dielo podľa §51 zákona č. 18 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. |
